Lesná železnica Ľubochňa - Močidlo

          Hlavným dôvodom postavenia tejto železnice bola rozvinutá ťažba dreva v Ľubochnianskej doline a rastúci dopyt po ňom. Začiatkom devätnásteho storočia boli pre potreby dopravy dreva postavené na hornom toku riečky Ľubochniansky dve vodné nádrže - tzv. Nižný  a Vyšný Tajch. Voda zachytená v noci v týchto priehradách zabezpecovala dotatočnú výšku hladiny v koryte počas splavovania. V druhom desaťročí devätnásteho storočia tento spôsob úplne postačoval potrebám vtedajšieho priemyslu, no koncom storočia už nebolo možné vodnou cestou dopraviť veľké množstvá dreva, ktoré sa ťažli v Ľubochnianskej doline. Bolo potrebné nahradiť Tajchy niečím rýchlejším, ekonomickejším a hlavne kapacitnejším.

 

 

Pltisko na sútoku Ľubochnianky a Váhu. Tu sa zachytávalo drevo splavené z Ľubochnianskej doliny, plte sa rozoberali a stavali sa nové, ktoré sa potom plavili po Váhu až do Komárna, niekedy aj ďalej (zdroj: archív EL) 

 

        V tom období zažívala veľký rozmach železničná doprava. V mnohých lokalitách fungovali železnice na konský pohon, teda s animálnou trakciou, no boli postavené len v lesoch patriacich rôznym zemepánom,teda v súkromných lesoch. Ľubochnianska dolina sa stala prvou lokalitou na Slovensku v ktorej začali prevádzkovať lesnú železnicu Štátne lesy. Nebola to však obyčajná lesná železnica, v tej dobe to bol stredoeurópsky unikát a zaraďovala sa medzi niekoľko málo tratí po celom svete - totiž medzi trate elektrifikované. V roku 1904, v roku spustenie železnice do prevádzky bola na Slovensku jediná elektrická trať, ktorej dĺžka nepresiahla do tohto roku dĺžku 8km - trať prvej bratislavskej električky. V Prahe, Budapešti, Londýne či Paríži boli dĺžky elektrifikovaných liniek mestskej dopravy na podobnej úrovni, a v Ľubochni, v dedine ktorá sa s týmito mestami veľkosťou nedá porovnávať, vznikla železnica s celkovou dĺžkou elektrifikovaných tratí 22km! Mala vlastnú hydroelektráreň, postavenú zarovno so železnicou, ktorá dodávala elektrickú energiu železnici, elektrickej píle a navyše zásobovala prúdom s napätím 110V aj osadu Ľubochňa. 

          Základné strojové vybavenie lesnej železnice aj elektrárne bolo vyrobené budapeštianskou firmou Ganz és Társa. Od roku 1904 až do zrušenia v roku 1966 tu premávali dve lokomotívy od tejto firmy, možné je, že v roku 1910 sem bol dovezený ďalší takýto stroj. Mali výkon 23,5kW a ťažnú silu 2800kg. Poháňané boli dvomi elektromotormi stavanými na napätie 550V, pričom každý motor s výkonom 18 konských síl pohaňal jednu nápravu. Neskôr bol park trakčných vozidiel ešte niekoľkokrát dopĺňaný a modernizovaný. Postupne sem boli dovezené tri parné lokomotívy, v roku 1944 štvrtá elektrická lokomotíva, tentoraz výrobok berlínskej firmy AEG s výkonom 15kW. Po vybudovaní bočných tratí, ktoré neboli elektrifikované, sa na železnici objavili aj prvé motorové lokomotívy, napr. BN30. 

 

           Celkovo boli na železnici štyri malé motorové lokomotívy: BN30, od firmy Ferrovia Radotín bol kúpený Gebus F850 a neskôr ešte dve iné lokomotívy od firmy Stavostroj. V 50-tych rokoch boli na železnicu dovezené dva osobné motorové vozne z Trenčianskej Teplej (pozri aj www.trez.wbl.sk ) - pravdepodobne M24.003 a .004. Posledná modernizácia strojového zariadenie prebehla v roku 1961, päť rokov pred zrušením, a to prostredníctvom dvoch diesel-hydraulických lokomotív Rába M042. 028 a 029. Nasadenie týchto lokomotív však velmi neprospelo železničnému zvršku, ktorý už bol aj tak v dosť zlom stave. Ťažké, skoro 18 ton vážiace stroje poškodzovali koľaje, spoje, podvaly, strojvodcovia vraveli, že "vyrovnávajú oblúky". Značnou mierou teda prispeli k urýchleniu rozhodnutia o zrušení Lesnej železnice Ľubochňa, ktoré prišlo v roku 1966. Do roku 1967 bola celá trať demontovaná, lokomotívy zošrotované a elektráreň tiež nenašla využitie a tak len chátrala.

 

 

         Dodnes sa zachovalo niekoľko vozňov, slúžacich v doline ako sklady náradia a pod., jeden sa dokonca spolu s M24.003 dostal do Technického múzea v Brne (C/u 301). V roku 1994 bola znovu uvedená do prevádzky hydroelektráreň s pôvodným zariadením, ktorá dnes slúži aj ako funkčná expozícia.