Lesná železnica Ľubochňa - Močidlo

                Bočná koľaj do dolinky Nižné Čierňavy sa od hlavnej odpájala na km 12,4 smerom doľava. Na tomto mieste bola neskôr (asi 30-te roky) zriadená malá stanica, alebo skôr depo, pre malé motorové lokomotívy pracujúce na bočných tratiach, aby nemuseli chodiť každý deň do hlavného depa. Bola tu teda ešte jedna bočná koľaj na odstavenie strojov. Po tomto depe dnes neostalo úplne nič. Odbočku pokryla asfaltka a odstavná koľaj aj so zvrškom a spodkom zanikla v teréne. Nachádza sa tu jedine asi stometrový zvyšok starej cesty.

Približne sto metrov od hlavnej trate križovala lesná železnica spolu s cestou vedúcou do Nižných Čierňav Ľubochnianku. Dodnes sa zachovali pozostatky pôvodných mostov. 6elezničný bol pravdepodobne len rekonštruovaný, železničná mostná konštrukcia bola nahradená železobetónovými nosníkmi a asfaltovým kobercom. Starý cestný most môžeme zbadať hneď vedľa toho súčasného, na pravej strane. Zostali z neho však už len betónové nosníky obrastené machom a zarastajúce kríkmi a stromčekmi. Ak zídeme do koryta riečky, zistíme, že je proti spadnutiu podopretý koľajnicami, na prvý pohľad pochádzajúce zo lesnej železnice.

Za mostom sa trať mierne odklonila od súčasnej cesty, takže napravo sa dajú pozorovať zvyšky násypu. Medzi pozostatky lesnej železnice môžeme považovať aj búdu tesne pod lesom, ktorá kedysi slúžila ako snehová jama, a bola postavená z podvalov železničky. Dnes je to skôr už len kopa podvalov.

Po dvesto metroch trať prekonávala čierňavský potok, rovnako ako dnes cesta. Na súčasnom moste nevidieť stopy žiadnej rekonštrukcie, ani materiály zjavne rozdielneho veku, takže pôvodný most bol buď bez rekonštrukcie použitý pre dnešnú cestu, alebo, čo je pravdepodobnejšie, staré podmyté piliere boli strhnuté a nahradené novými.

Približne 560m od začiatku odbočky bol ďalší most, pred ním sa však súčasná cesta mierne odkloní od telesa železnice. Vďaka tomu môžeme vidieť časť násypu a zvyšky mostu. Jeden z pilierov už nevidno, no na druhej strane potoka je dobre viditeľná, podmytá a naklonená betónová opora. Za ňou pokračuje výrazný násyp, ktorý je však ťažko zbadať z cesty, keďže je medzi stromami, a je zarastený. Po kúsku sa násyp stratí, alebo aspoň výrazne zníži, o chvíľu je teleso dobre viditeľné z druhého brehu potoka. Na tomto úseku sa nachádzajú zjavné zvyšky kamenného spevnenia brehu, a tým vlastne aj železničného násypu. Pri podrobnej prehliadke nájdeme aj zrejme jediný „zachovaný“ rúrový priepust. Dnes je z neho už len asi polmetrový kus rúry zaliaty do betónu, a toto všetko je pôsobením vody úplne vychýlené z pôvodnej polohy.

Za priepustom sa teleso na chvíľku stratí a objaví sa až pri dobre viditeľnom drevenom spevnení brehu dlhom len niekoľko metrov a vysokom necelý meter. Za touto stopou sa teleso stratí, pretože sa spojí so súčasnou asfaltkou, a objavuje sa už len výnimočne. Môžeme len predpokladať, že mosty, teraz cestné, boli kedysi železničné. Nie je to však isté. Občas sa tiež objaví násyp, ale to len krátke úseky a slabo viditeľné v kroví.

Jediné čo ešte stojí za zmienku, je sklonovník, ktorý sa však nenachádza na svojom pôvodnom mieste. Momentálne stojí pri trati záhradnej železnice pri Púchove. Je to tabuľka pochádzajúca z najstrmšieho úseku nielen čierňavskej odbočky, ale aj celej trate – je na nej napísaný sklon 100‰.

Ostatné stopy bývalej železničnej trate sú zničené eróziou či potokom, alebo sú natoľko zarastené stromami, že sa už nedajú rozpoznať.

Na miestach bočných tratí sa dajú nájsť najzaujímavejšie stopy. V bočnej dolinke Nižné čierňavy sú na niektorých miestach dobre viditeľné opevnenia brehov a iné veci: na fotografií je zvyšok jedného z rúrových priepustov, nachádzajúci sa neďaleko kamenného spevňovacieho múru.
V miestach, kde súčasná cesta v Nižných Čierňavách nekopíruje bývalú trať, sú dobre viditeľné pozostatky násypov alebo zásekov, na ktorých sa niekde dajú nájsť aj zvyšky štrkového lôžka. Všetky tieto objekty či stopy sú najlepšie viditeľné na jar, prípadne na konci jesene a v zime, pretože v lete sú zarastené burinou do výšky očí... (zdroj: archív autora)
Štrkové lôžko si všimneme až keď po ňom prejdeme. Približne v jednej tretine bývalej trate sa nachádza úsek súvislý úsek telesa so štrkovým lôžkom dlhý niekoľko desiatok metrov. (zdroj: archív autora)
Betónová opora železničného mostu na odbočke Nižné Čierňavy. Nachádza sa približne 560 metrov od začiatku trate, ktorá týmto mostom prechádzala na pravú stranu potoka. Technický popis nám ponúka ďlšie detaily: uhol kríženia 37°, dĺžka 5m, zvršok bol nesený dvomi železnými nosníkmi profilu 40mm. (zdroj:archív autora)
 Dobre viditeľný kamenný múr spevňujúci teleso železnice v dolinke Nižné Čierňavy. (zdroj:archív autora)

Drevom spevnené teleso železnice, Nižné Čierňavy. (zdroj:archív autora)