Odbočka Rakytov
Bola to odbočka stavaná pravdepodobne ako druhá v poradí. Z hlavnej trate sa odpájala približne na osemnástom kilometri a viedla do dolinky Rakytov. Po demontovaní trate tu bola postavená asfaltová cesta, prakticky po celej dĺžke bývalej trate. Ďalej pokračuje už len spevnená lesná cesta. Asfaltka z veľkej časti kopíruje zvršok železnice, takže dnes už nie je možné nájsť nejaké výraznejšie stopy. Napriek tomu sa tu nájde napríklad v rámci Ľubochnianskej doliny jeden unikát.
Z hlavnej cesty vedie asfaltka po bývalej trati, násypy a iné objekty sú teda stratené. Po prvýkrát niečo nájdeme asi tristo metrov od začiatku, kde vedľa cesty možno vidieť vyrovnaný terén a náznaky násypu rozjazdeného traktormi. Zaujímavosťou je tiež jeden podval pohodený vedľa cesty.
Za týmto torzom je niekoľko sto metrov znovu bez stopy. Kombináciou historickej mapy a Technického popisu z roku 1934 sa dá pomerne presne lokalizovať miesto druhého mostu cez potok. Nachádza sa na kilometri 1,9. Tu sa teleso železnice odpája od súčasnej cesty. Most už nie je možné nájsť, pretože všetky mosty na tejto odbočke boli drevené, teda dnes už sú väčšinou dávno zničené. Na druhej strane potoka je dobre viditeľné teleso – pozostáva z vyrovnaného terénu medzi potokom a svahom, bohužiaľ dosť zarasteného mladými stromčekmi. V prípade tejto odbočky sa pri určovaní pozostatkov zvršku treba spoľahnúť len na dobovú mapu a technickú dokumentáciu, keďže bola stavaná len provizórne. To znamená, že nemala štrkové lôžko, ktoré by bolo možné aj dnes odkryť spod vrstvy pôdy. V dolinke Rakytov však neviedla so železnicou paralelná cesta, takže pravdepodobnosť omylu pri určovaní daného objektu je podstatne menšia.
O 250m ďalej prekonávala železnica potok ďalším dreveným mostom dlhým sedem metrov. V tomto mieste sa na bývalú trať znovu napojí súčasná cesta, takže sa nedá ďalej pozorovať. Znovu sa teleso objaví až keď prejde na druhý breh potoka – teda sa odpojí od cesty. Most pravdaže už neexistuje, no za potokom sa objaví pomerne zreteľný sčasti násyp, sčasti zásek do svahu, ktorý po asi sto metroch prejde do jasného násypu končiaceho torzom dreveného mostu. To je ten spomínaný unikát. Jedná sa o „kompletný“ pôvodný most. Kompletný samozrejme neznamená, že je v prevádzkyschopnom stave. Jedná sa len o zachované drevené piliere s jedným dreveným nosníkom – na svojom pôvodnom mieste. Technický popis z roku 1934 tento objekt charakterizuje nasledovne: „V hm 15,0030 drevený most cez potok Rakytov, sv. 5,20m, v. 1,80m, dva drevené nosníky Ø 34cm“. Okrem torza mostu sa tu nájdu ešte jeden alebo dva podvaly.
Za potokom pokračuje výrazný násyp ešte asi 30m, kde ho pretne asfaltka, na jej druhej strane však nie je možné nájsť žiadnu stopu po niekdajšom zvršku. Je tu totiž lesná škôlka, ktorá zrovnala všetky pozostatky.
Ďalej už súčasná cesta pokračuje prakticky po bývalej železničnej trati, takže všetky objekty - násypy, mosty či priepusty – sú zakryté alebo zničené. Ďalší fakt, ktorý zohráva významnú úlohu je, že na tejto bočnej trati sa nenachádzali žiadne mosty a alebo priepusty
z trvalejších materiálov, napr. kameňov alebo betónu, ale len drevené. Teda zachované čo len torzo z niečoho takého je veľká ojedinelosť.
Občas sa vedľa cesty objaví pás vyrovnaného terénu, o ktorom sa však nedá jednoznačne povedať, že patril železnici. Ako som už spomenul, je to preto, lebo sa nemôžeme riadiť podľa zvyškov štrkového lôžka, keďže tu žiadne nebolo.
Odbočka Rakytov:
Zreteľný železničný násyp, pozostatok bočnej trate do dolinky Rakytov. (zdroj:archív autora)
Azda jediný zachovaný zvyšok mostíka z celej trate, na ktorom sa zachovalo aj niečo viac ako opory na brehoch. Nachádza sa na odbočke do Rakytova. (zdroj:archív autora)
Občas sa na miestach, kade viedla železničná trať nájde zabudnutý podval. (zdroj:archív autora)
Miesta kade kedysi viedla železničná trať - zarastené burinou a stromami, dnes už sotva viditeľné pozostatky zvršku, ktoré sa dajú nájsť len pomocou historickej mapy.
Jediný zachovalý drevený mostík a dobre viditeľný násyp za ním.